Nazdar Vlado.
Aj tak sú baby úžasné a nutno dodať, že bez nejakého toho pádu to nejde. Na tom malom rybníčku na Slovensku budú o triedu lepšie a len konfrontácia na medzinárodnej úrovni ich posunie ďalej.
Čo sa týka situácie,kde podporu dostanú len tí, čo niekomu lezú do rt.i,škoda vravieť.O tom viem svoje.Hlavne,aby to papláši dokázali sformulovať a aby to zapadlo do ich pochybných koncepcií,ktoré potom prezentujú,ako správnú cestu. Ale talenty,ktoré nie sú na športových gymnáziách sa nebudú podporovať.No nič. Držím palce a dúfam, že mastordontov na teplých miestach postihne nemoc "svetlého okamžiku" a začnú robiť, čo majú. STARAŤ SA ŠPORT A JEHO BUDÚCNOSŤ.

Rado

Ja k tomu doplním zopár postrehov.
V prvom rade, ak sa hovorí o reklame, pripomeniem jeden výrok, ktorý som čítal počas štúdia na škole - "neexistuje zlá reklama". Každá reklama spĺňa primárny účel - ukázať, demonštrovať... Aj kritika je reklama - a aká!!! Z praxe spomeniem príklad - na ZOH vo Vancouveri "vybuchla" bežkyňa na lyžiach Alena Procházková a bola podrobená kritike médií. Od tej doby si ju športoví fanúšikovia pamätajú, istotne viac, ako keby bola postúpila do finále a tam skončila mimo stupňa víťazov. Poukazujem na to, že ak niektorí ľudia v Malackách premýšľajú, či je správne písať kriticky o vlastných pretekároch (a tým pádom o sebe, ak sú tréneri zodpovední za výkonnosť svojich zverencov), splnila kritika svoj účel. O našich atlétkach sa hovorí, niekto si prečíta, že sa príliš nedarilo a zamyslí sa nad tým, či je to správne. Keď sa mu dostane do rúk v budúcnosti iný článok, zavrhne ho s tým, že aj tak sa im nedarí a nemá zmysel to čítať? Kdeže! Bude ho zaujímať, či to bolo lepšie, či noviny náhodou nezavádzali, či atlétka nemala náhodou zlý deň, či vec nemá predsa len iné pozadie. Tým, že sa určití jedinci pozastavujú nad tým, či je kritika "do vlastných radov" šťastné riešenie, mám radosť z toho, že ľudia o nás čítajú, premýšľajú. Zaujať je najťažšie.
Stretávam sa s teóriou, že čitatelia sú hlúpi, nemá zmysel im vysvetlovať pomery, v akých prebiehajú niektoré preteky, nemá zmysel vysvetľovať súvislosti - napíš hlupákovi, že sa darí a on bude spokojný. Na podobnom princípe fungujú iné PR články. Ja nerobím PR. Aj ja sa pri písaní riadim taktikou a tá je, že pravdu si čitateľ cení viac, ako výmysly. Osobne mám ako konzument plné zuby správ, ktoré konštatujú fakty a pozitíva a nič "neriešia". Z takýchto článkov si človek nezapamätá nič. Regionálna žurnalistika je v Malackých na takej úrovni. Samotný Malacký hlas je príkladom média, ktoré absolútne viditeľne plní službu mestskému úradu svojim jednostranným komentovaním.
Počas svojej práce som sa stretol s ešte jedným zaujímavým javom. Omnoho ľahšie znášali kritiku športovci, ktorí mali vyššie ambície, ako tí s ambíciami prízemnými. Napísal som zopár kritických článkov o malackom volejbale. Hráči tu pred pár rokmi hrávali extraligu, bolo úplne normálne, že za slabé výkony som ich kritizoval - nikto sa za to dnes na mňa nehnevá (teda aspoň myslím). Taktiež v prípade malackého stolného tenistu Sama Novotu som písal kritický článok k jeho vystúpeniu na MS, ku kritike sa vtedy pridal samotný tréner Jaro Truksa. Mám však aj inú skúsenosť - istý malacký futbalový tréner sa mi počas rozhovoru priznal, že jeho hráči mávajú problémy s diciplínou - že večer pred zápasom prehýria a na druhý deň idú hrať "majstrák" s kruhami pod očami. Napísal som to do článku. Následný telefonát od trénera, keď to vyšlo, bol v tom zmysle, že toto som nemal písať, lebo čo si pomyslí verejnosť o futbalistoch - nebodaj, že chlastajú a hýria pred zápasom? Porovnajte tieto dva "svety" - volejbalisti (extraliga), atléti (majstri Slovenska) či pinpongisti (majstri Slovenska, účastníci majstrovstiev sveta) a oproti nim futbalisti (5. liga na úrovni dedinských mančaftov - Jakubov, Studienka, Gajary atď). Je to zrejmé - amatéri znášajú kritiku ťažšie - nemáme žiadne ciele - nič od nás nečakajte, dajte nám pokoj, radšej o nás ani nepíšte. OK - v tom prípade nežiadajte výraznejšiu podporu na vašu činnosť.
Takže len toľko - kritika - ak je objektívna - nezaškodí. Rovnako ako chvála, ktorá však našťastie v prípade atlétov AC Malacky väčšinou prevažuje. Možno k tomu prispieva aj tá kritika, hoci ju niektorí slabší jednotlivci (tí amatéri) niekedy znášajú ťažšie. Ale - tak to asi chodí...