V B. Bystrici na druhom kole atletickej ligy sme mali aj my svoje zastúpenie. Baňovičová a Chvílová hosťujú za Nové Zámky a Valachovič za Nitru. Treba poznamenať, že kluby sa o našich pretekárov nejako zvlášť netrhali, u dievčat prejavili záujem len Nové Zámky a tie nemajú nejaké veľké ambície o popredné umiestnenie. Valachovič mal viac ponúk, nakoniec si zvolil Nitru, ktorá bojuje o medailové umiestnenie. Nám to však vyhovuje, pretože dievčatá nemusia naháňať body za každú cenu, ale môžu sa sústrediť na svoje hlavné disciplíny. V Bystrici sa darilo hlavne Monike Baňovičovej, pre ktorú sme vybrali ako hlavnú disciplínu 100m prekážok. Tešil som sa na jej súboj s Hladíkovou, Šíbovou a Kuštárovou. Monika sa však ukázala v plnej paráde, nedala súperkám šancu a zvíťazila v osobnom rekorde 14,24s, čo je len 4 stotiny od limitu na juniorské majstrovstvá sveta. Dúfam, že tento rok zabehne pod 14 sekúnd. To je čas, ktorý je v jej silách. Trojskok sme chceli vynechať, ale keďže sa dobre cítila a aj počasie prialo, tak sme to skúsili. Časový sklz, 16 pretekárok a protivietor nás však od úmyslu skákať naplno odradili. Monika dala jeden skok 12,30m a odstúpila. Stačilo to na druhé miesto za Jankou Velďákovou, ktorá skočila 12,86m. Eliška Chvílová má problémy s odrazovým členkom. Ten je v štádiu liečenia. Skákať má dovolené, len ju doktor upozornil, že ju to pri odraze bude bolieť. Ale že to nevadí. Možno jemu, no Eliške to vadí sakramentsky a po dvoch pokusoch v skoku do diaľky odstúpila. Jej výkon 584cm však stačil na prvé miesto vo vložených pretekoch. Eliška vyzerá veľmi dobre, pri tréningu rýchlosti ani pri posilňovaní ju členok nebolí, takže náš tréning sa bude uberať hlavne týmto smerom. Jakub Valachovič nemá v stípli na Slovensku konkurenciu a aj v tomto kole pohodlne vyhral v slabom čase 9:45min. To ho tak rozladilo, že odmietol reprezentovať Slovensko na Európskej lige v Rige. Vraj si nechce robiť hanbu a dá šancu mladším. Už sme sa tešili, že AC Malacky budú mať v Rige zastúpenie a Jakub nám túto radosť pokazil. Napravil nám ju však reprezentačný tréner šprintov Kristián Cupák, ktorý nám volal, že by do Rigy mohla ísť Monika Baňovičová na prekážky, pretože má najlepší čas. To by bola pre Moniku dobrá skúsenosť, pretože predsa len reprezentovať Slovensko medzi dospelými by malo byť vrcholom pre každého športovca.
V B. Bystrici ma šokoval Lukáš Beer. S jeho trénerom Jarom Rusnákom som sa pred rokom stavil o basu šampanského, že Lukáš neskočí 226cm. Stávka platila v minulom roku, takže som ju vyhral. To čo Lukáš predviedol v Bystrici, ma však nadchlo. Skočil 226 cm a takmer uspel na 230cm a to už by vošiel do dejín atletiky. Verím, že sa mu to tento rok podarí. A tú basu zaplatím ja, pretože sa tréner sekol len o rok a to je v rámci tolerancie. V konečnom dôsledku je jedno kto to zaplatí, aj tak ju vypijeme spolu. Zdá sa, že aj slovenská atletika vie rozohriať srdcia priaznivcov atletiky. Viď Benák 79m v oštepe, či 73m Hrašnovej v kladive. Trocha ma sklamal Veszelka, od ktorého som čakal viac, ale verím tomu, že do mesiaca bude skákať 750cm a 16.00m. Pretože na to jasne má a takýto talent by nemal zakrpatieť.
Mňa ako trénera skokov ešte zaujal Ján Šuba z Nitry. Dva cm mu chýbali do siedmych metrov, technicky skvele pripravený. A jeho trénera vyhodili zo športového gymnázia!!! Ak sa budeme zbavovať trénerov, ktorí tomu rozumejú, tak sa nepohneme z miesta. To isté v B. Bystrici. Tréner Cencer, ktorý má vrhy v malíčku a za sebou skvelé úspechy, nemá trénerské miesto. Dopadol ako Salva v Nitre. Ak sa zväz za kvalitných trénerov nezačne biť, prídeme časom o ďalších a to nie je v poriadku. Viem, že možnosti zväzu sú obmedzené a právomoci lokálnych papalášov sú neobmedzené, ale bojovať treba. Tak hor sa do útoku.
V. Handl
