Jdi na obsah Jdi na menu

Ako bolo na sústredení v Plaveckom Podhradí

14. 10. 2012

 

      Začalo prípravné obdobie a my sme doňho vhupli rovnými nohami kondičným sústredením v našom obľúbenom Plaveckom Podhradí, v komplexe firmy Agropartner. Treba hneď na začiatku poznamenať, že ako každý rok nám tu vytvorili skvelé podmienky, v ktorých sa trénovalo jedna radosť. S pani Janotkovou, ktorá je pre nás dušou tohto zariadenia, už dlhé roky spolupracujeme a lepšie podmienky na trénovanie si nevieme predstaviť. Pani kuchárky skvelo varia a regenerácia je vždy tou čerešničkou na torte po ťažkých tréningoch. Tento rok nás bolo celkovo dvanásť a mali sme so sebou aj naše malé talenty. Monika Baňovičová prišla síce kvôli chorobe až posledné dva dni a Veronika Hrušťová tentokrát absentovala, ale trénovalo sa v pohode a ciele, s ktorými sme sa na sústredenie vybrali, sme splnili. Ťahúňom bola Eliška Chvílová, ktorá odtrénovala tak, ako ešte na žiadnom sústredení. Bolo na ňu radosť pozerať. Jakubovi dokonca pripomínala Claudiu Hladíkovú v časoch, keď s ňou behával po horách a to už je od Jakuba skutočná poklona. Najväčším prekvapením však bola pre mňa Kika Martinusová. Mladšia žiačka zo Závodov, ktorú len pred dvoma mesiacmi priviedla na tréning Monika Baňovičová, predviedla niečo, čo by som ani vo sne neočakával. Trénovala ako divá, nič pre ňu nebolo nemožné. Odrobila do bodky všetko, čo bolo v pláne a posledný deň, keď už nikto nevládal, odbehala s Monikou Baňovičovou 10 kopcov na našej „obľúbenej“ lúke bez mihnutia oka. Toto meno si dobre zapamätajte! Ešte sa s ním budeme často
stretávať. Ostatní trénovali síce o poznanie menej, ale nedá sa povedať, že by tréningy vyslovene flákali. Svalovicu mali všetci a hory im dali riadne zabrať. Príjemne ma prekvapila Gitka Koričárová, u ktorej som si myslel, že nebude vládať a ona trénovala jedna radosť. Dokonca posledný deň, keď to všetci vzdali, behala kopce s Monikou a Kikou a ukázala, že má morálno-vôľové vlastnosti. Žaneta Drinková zo začiatku bojovala, ale potom toho mala plné zuby a bojovnosť sa vytratila. Žaneta je predsa len šprintérka a vytrvalosť jej nie je po chuti. Sabina Chabrečková bola samostatnou kapitolou tohto sústredenia. „Huba“ sa jej nezastavila, všetko okomentovala, skritizovala. Bola takým maskotom nášho sústredenia. Dokonca som si na ňu po pár dňoch i zvykol, čo by som v pondelok považoval za nemysliteľné. Sabina predstavila klasický prístup šprintérky k vytrvalostným tréningom. Jednoducho ich neznáša a najradšej by sa im vyhla. To je pre šprintérov typické, ale bez toho to bohužiaľ nejde. A ak chce byť Sabina atlétkou, bude sa musieť vedieť „zaťať“. Susi Chlebková a Veronika Antálková vytvorili silnú dvojku. Trénovali tak akurát, veľa tomu nedali, ale ani to neflákali a dá sa povedať, že na ich pomery si celkom dobre zatrénovali. A samostatnú kapitolu vytvorili traja chlapci. Roman Matejov, Tomáš Radič a Michal Handl. Títo šiestaci sa šesť dní nezastavili. Ráno vstali a do desiatej večer boli stále v pohybe. Ak nebol tréning, tak hrali biliard, tenis, stolný tenis, stolný  futbal. Mali v sebe toľko energie, že som ich normálne obdivoval. Prišli unavení z túry, najedli sa a išli hrať biliard. Potom na ďalší tréning, vrátili sme sa, večera, zobrali rakety a hrali tenis. Potom sa vrhli do rehabilitácie, tam sa vyše hodiny riadne vybláznili a išli cvičiť brucho a chrbát. Potom sa vrhli na biliard a o desiatej išli na izbu. Ráno vstali, naraňajkovali sa a už boli na tenisovom kurte. Pre mňa obdivuhodné. Dievčatá, tie po každom tréningu odpočívali. Nie nadarmo sa hovorí, že dievčatá sú z Venuše a chlapci z Marsu. Niečo na tom bude.
Teraz si týždeň potrénujeme doma a šup ho do Tatier na desaťdňové sústredenie. Monika, Eliška a Jakub sa vyberú s reprezentáciou na Štrbské Pleso do hotela Fis. Potom mesiac doma a v decembri na Kanárske ostrovy. Hruška, Eliška, Monika, Jakub a ja. 15 dní v teple celkom poteší. A začne hala. Dúfam, že sa nejako v tej slovenskej atletike dohodneme a bratislavská hala bude k dispozícii. Teraz letia atletickým slovenským svetom rôzne tamtamy, že je s halou Elán zle nedobre, ale verím, že všetko sa na dobré obráti.

                                                           Vladimír Handl

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář