Máme za sebou halovú sezónu a môžeme bilancovať. Tri strieborné medaile je asi náš najslabší výsledok za posledné roky, ale ak berieme do úvahy, že sa skupina trénera Filipa takmer celá rozpadla a skupiny Handla a Valachoviča halu vynechávajú, tak to nie je až taká pohroma. V minulých rokoch sme si zvykli na oveľa lepšie umiestnenia, ale treba reálne zhodnotiť situáciu. Našou prioritou by mala byť práca s mládežou. To sa nám po minulé roky darilo a verím, že budeme v tomto trende i naďalej pokračovať. Dve strieborné medaile získali Sandra Štuková v behu na 400m a Ján Beňa v behu na 1500m. Obidvaja pretekári však na začiatku prípravného obdobia avizovali odchod od trénera Filipa k trénerovi Lopuchovskému do Bratislavy, tak sme sa dohodli i na ich prestupe. Je to logické vyústenie situácie. Dobrovoľne sa rozhodli pre tento krok a z tohto dôvodu už nie sme ochotní starať sa o ich ďalší výkonnostný rast. Naše priority sú niekde inde. V novom klube im želáme veľa úspechov a aj keď roky strávené v našom klube neboli vždy bezproblémové, dúfame, že ich výkonnosť bude mať stúpajúcu krivku. V ostatných rokoch odišlo z nášho klubu viacero odchovancov, ktorí nám robia radosť a šíria dobré meno malackej atletiky. Výborným výkonom sa blysol na M-SR juniorov Maťo Koch, ktorý sa v novom slovenskom rekorde 15,59m len na 1 cm priblížil k limitu na majstrovstvá sveta juniorov. Aj Claudia Hladíková sa po prestupe do Dukly B. Bystrica sa pomaly dostáva do formy a v skoku do diaľky si vybojovala titul juniorskej majsterky Slovenska. Veronike Harculovej unikol titul len o vlások a už teraz sa teším na jej súboje s Eliškou Chvílovou a Monikou Baňovičovou.

Takže kto vlastne vybojoval originál medailu pre AC Malacky? Bol to Samo Kollár v behu na 300m na M-SR žiakov. Za Samom je však celá plejáda mladých malackých atlétov, ktorí majú potenciál bojovať o popredné miesta na majstrovstvách Slovenska. A v prvom rade sú tu ešte Baňovičová, Chvílová, Hruščová, Drozda, Jurovatý, Valachovič, ktorí v hlavnej sezóne budú držať prápor AC Malacky riadne vysoko. Takže sa nemusíme báť, žeby malacká atletika doplatila na odchody svojich pretekárov, alebo že by jej chýbal dostatok talentov. A keď k tomu pripočítame Malackú bežeckú ekipu, tak je vidieť, že atletika je v Malackách na vzostupe. Hruška maká ako o život, Eliška má z tréningov svalovú horúčku, Jakub denno-denne križuje malacké okolie, Marco Adrien si v kľude odrobí to svoje, Rišo sníva o letných medailách, Monika trénuje hlavne ideomotoricky, pretože koleno zatiaľ nepustí. Len tí žiaci sa mi zdajú na môj vkus príliš leniví. Bol som zvyknutý, že vždy sa niekto utrhol a „jel“. Zatiaľ medzi žiakmi takých ťahúňov nevidím, ale čo nebolo, môže byť. Takže sa do toho poriadne obujme a ako my Záhoráci hovoríme: „Utekaj, popusci uzdu svojej fantázie a ked aj treskneš, nech to tú zem rádne zryje.“

                   Vladimír Handl