„Fensing“ a zmeškaný príchod prezidenta
18. 8. 2010
Zápisky zo Singapuru 6
„Fensing“ a zmeškaný príchod prezidenta
Po utorkovej kvalifikácii máme voľnejší deň. Claudia absolvovala vyplávanie po pretekoch a ja som dal medzitým masáž chrbta našej druhej Slovenke, chodkyni Katke Strmeňovej z Banskej Bystrice, ktorú čaká v sobotu boj o medailu v chôdzi dievčat na 5 kilometrov. Potom som sa vybral na športoviská. Štvrtý deň olympiády opäť ponúkal bohatý program.
Zamieril som na šerm do centra Singapuru, do haly International Covnention Centre. Autobus išiel polhodinu nádherným centrom a potom nás vyviezol na tretie poschodie obrovského komplexu, kde sa okrem šermu koná aj taekwondo, zápasenie, džudo, box a bude tu prebiehať turnaj v hádzanej. Chcel som sa spýtať, kde nájdem šermiarsku halu, ale pred odchodom som si nepozrel, ako sa šerm povie po anglicky. Pred jedným z usporiadateľov som sa tak na ukážku zahral na šermiara a ako Artuš mu vysvetlil, aký šport vlastne chcem vidieť. Ten sa usmial a povedal „fensing“ (angl. fencing – pozn. red.), zatiaľ čo ma viedol do haly. Tak skoro už na toto slovíčko nezabudnem... Dnes šermovala naša Miška Cellerová v tímovej súťaži za štvrté družstvo Európy, s ktorým skončila piata. V jednom družstve je šesť pretekárov, tri dievčatá a traja chlapci, pričom každá z troch disciplín (kord, fleuret a šabľa) je obsadená jedným chlapcom a jedným dievčaťom. Výsledky sa sčítajú a určuje sa finále a boj o bronz, ako aj poradie na ďalších priečkach. Vo finále prebehol podľa očakávania súboj družstiev Európy 1 a Európy 2 – olympijskými víťazmi sa stalo družstvo Európy 1. Pred súbojom o bronz, ktorý mali obstarať prvé družstvo Ameriky a spojené družstvo Ázie a Oceánie, som mal pomerne dlhú prestávku. Rozhodol som sa pre poznávací výlet, pričom som mal malú dušičku – poznám totiž svoje orientačné schopnosti. Ale statočne som sa vybral smerom, ktorý sa mi najviac pozdával. V centre som strávil asi hodinu, vošiel som do obchodného strediska, kde boli stovky obchodov a reštaurácii - pod zemou i na jednotlivých poschodiach. Samozrejme, že po polhodine som nemal ani tušenie, kde som. Dal som si jedno pivo – malé tu stojí 8 dolárov, čo je v prepočte 5 eur, prečítal si noviny a ďalších desať minút hľadal východ. Tých bolo množstvo, tak som to riskol a zamieril jedným z nich. Mrakodrapy, čo sa nado mnou vypínali, mi boli známe, lenže v inom poradí, ako som ich poznal predtým. Musel som sa spýtať na cestu a domáci mi už pomohli sa zorientovať. 
V International Convention Centre som namiesto na šerm trafil na turnaj v taekwonde. Usadil som sa k monackej výprave a čakal na súboj Monačana Deleageho s Nemcom Gulecom. Vtom sa strhol pokrik, začali sa zbiehať novinári a všetko sa to dialo kúsok odo mňa. Do hľadiska prišiel monacký knieža Albert, ktorý je známy svojím pozitívnym postojom k športu a reprezentuje Monako aj na zimných olympiádach v boboch. Samozrejme, že som ho odfotil a vybral sa na očakávaný duel o bronz v šerme. 
Sadol som si a odrazu okolo mňa opäť začali pobehovať novinári a fotografi. Kúsok obďaleč totiž sedel Jacques Rogge, predseda Medzinárodného olympijského výboru. Tak som ho odfotil a chcel som ísť ešte na box. Ak by som počkal – určite by tam medzi nás prišiel aj prezident Singapuru. 
Olympijská dedina je dnes v znamení Afriky, počuť bubny a nešťastné vuvuzely, ktoré použili na majstrovstvách sveta vo futbale v Južnej Afrike. Vladimír Handl, Singapur
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
